Hlavné dôvody na odmietnutie ETS 2

1. Tankovanie jednej nádrže Octavie sa kvôli ETS2 predraží o približne 22 euro.[1]

2. Účet za plyn v rodinnom dome bude o minimálne o 600 euro ročne vyšší.[2]

3. Cez emisné povolenky sa chudobnejší ľudia so staršími bytmi, domami a autamibudú skladať bohatším ľuďom s novými domami, bytmi a elektromobilmi nadotácie. Takáto politika je antisociálna.

Domácnosti, ktoré najviac doplatia na ETS sú domácnosti na vidieku, ktoré kúria plynom v nezateplenom dome. Ktoré potrebujú jazdiť bežným autom so spaľovaním motorom za prácou školou, úradmi, či lekárom do mesta. Jedná sa o relatívne chudobnejšie rodiny z vidieka. Oveľa menej postihnutí budú dobre zarábajúci ľudia z miest, ktorí žijú v novostavbách, či zateplených bytovkách a používajú dotovanú mestskú dopravu.

4. Vzhľadom na klimatické pomery postihnú emisné povolenky Slovákov a celývýchod EÚ výrazne viac než postihnú západ či juh Európy. Táto politika bude priamobrániť tomu, aby sme sa životnou úrovňou vyrovnali Západu.[3]

Slovensko je priemere výrazne studenšie než západná či južná Európa. Oproti niektorým južným regiónom kúrime 12x intenzívnejšie (ako súčin stupňov a hodín, čo je štandardný ukazovateľ EÚ).

5. Na emisných povolenkách zaplatia slovenské rodiny viac, ako na dani z príjmovfyzických osôb.[4]

Na Slovensku v roku 2021 bolo 2,38 milióna domácností. V priemere budú doplácať cca 3000 euro ročne. To znamená, že celkovo sa na ETS2 vyberie cca 7 miliárd euro. Výber dane z príjmu fyzických osôb sa na rok 2026 sa odhaduje cca na 5,5 mld euro.

6. Ak sa zavedú emisné povolenky pre domácnosti, priemerná slovenská rodina začne na naše členstvo v EU doplácať - cca 100 euro mesačne.[5]

Podľa odhadov NBS z roku 2022 priemerná Slovenská rodina mesačne zarábala na členstve v EU +150€. Podľa stredných odhadov bude mesačný náklad priemernej Slovenskej rodiny na ETS2 -250€. Samotné povolenky budú pre Slovenskú domácnosť drahšie než čokoľvek čo z EÚ získava.  

7. Klimatickí alarmisti sa nehanbia hovoriť, že sa to dotkne "len" 23% bytov a 60% domov. Znamená to, že sa to dotkne 740 tisíc domov a 510 tisíc bytov, teda minimálne 1 a štvrť milióna domácností, čo sú takmer 3 milióny ľudí.

Podľa Slovenskej klimatickej iniciatívy sa dotknú ETS 2 iba 23 percent bytov, ktoré kúria na plyn a 60 percent domov, ktoré kúria na plyn. (z cenzu 1 234 592 domov x 60% plus 2 235 586 bytov x 23% = 1 254 940 domácností X 2,29 obyvateľa na domácnosť = 2 873 812 ľudí). Pôjde o chudobnejšie domácnosti.

8. Emisné povolenky odsúdia slovenské domácnosti na trvale vysoké účty za kúrenie a cestovanie.

Cieľom Bruselu je zvyšovať ceny palív a kúrenia, aby sme jazdili a kúrili menej či "ekologickejšie". Dočasné obmedzenie ceny povoleniek na 45€/t, ktoré už dnes nefunguje, považuje samotný Brusel len za spôsob, ako "na začiatku nepodkopať ochotu domácností začať platiť". Cieľom je však výrazne viac zdražiť cestovanie a kúrenie.

9. Emisné povolenky pre domácnosti budú ničiť slovenské/európske domácnosti.

V EÚ už máme skúsenosti s povolenkami pre priemysel. Postupne sprísňovanie viedlo od roku 2018 k skokovému nárastu ich ceny. Zároveň sa odvtedy v EÚ znížila priemyselná výroba. Pokračovanie tejto politiky vedie k odchodu priemyslu z EU, k obmedzovaniu investícií, k bankrotom a k rastúcej nezamestnanosti. EU, v mene domnelej ochrany prírody, zámerne a cielene vyvoláva ťažkú hospodársku krízu.

Európsky záväzok znížiť emisie o 90 % nie je pokrok. Nebude mať žiadne dopady na globálne teploty. Bude však mať katastrofálne dopady na blahobyt a v konečnom dôsledku aj na slobody občanov EU. EÚ nie je žiadnym globálnym lídrom, lebo svet od takýchto krokov ustupuje. 

10. Návrat sveta ku zdravému rozumu. Vyspelé krajiny už opúšťajú európske emisné blúznenie.

Progresívny Kanadský premiér Mark Carney zrušil klimatickú daň. [6]

Bill Gates otočil. Tvrdí, že dôležitý je rast blahobytu. To je najlepší boj s klimatickou zmenou. Na čo potrebujeme spoľahlivú a lacnú energiu. [7]

Správa Ministerstva energetiky USA tvrdí, že klimatická zmena, či už spôsobená človekom, alebo nie, má zanedbateľný dopad na USA. Najlepším bojom proti jej dôsledkom je hospodársky rast. [8]

Dve hlavné Austrálske opozičné strany odmietli politiku Net Zero. [9]